Dunajské nábrežie potrebuje viac pozornosti

Autor: Jana Brychova | 29.3.2012 o 7:03 | (upravené 2.4.2012 o 8:49) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  94x

Zavítala ku nám jar a túto nedeľu sa nedalo sedieť doma. Vybrala som sa ako väčšina obyvateľov Bratislavy k Dunaju. Vyrazila som po preplnenej promenáde pred Euroveou, a hneď pod Starým mostom akoby sa zmenil ráz celého nábrežia o pár spiatočníckych rokov. Ešte pár metrov si môžem vychutnať upravené plochy promenády pred Redutou, s hlučnou kulisou električiek a áut...Nový most...a už sa začnem podkýňať na rozbitom chodníku, až kým sa nedostanem pod most Lafranconi, a odtiaľ sa "už len v turistickej obuvy" presunúť na najbližšiu zástavku MHD.

Ani jedna mestská samospráva od roku 1990 neinvestovala do zásadnej revitalizácie dunajského nábrežia. Ani jednej samospráve sa nepodarilo urbanisticky a architektonicky podchytiť silný potenciál riečneho nábrežia a zakotviť zásadné princípy jeho budovania a využitia.

Len v malom sa podarilo pritiahnuť súkromný sektor, ktorý síce vybudoval časti nových promenád pri Dunaji, no nábrežie si zväčša upravil podľa vlastných predstáv, bez zreteľa na komplexnú  koncepciu rozvoja nábrežia, ktorá ale žiaľ neexistovala a asi ani neexistuje.

Dunaj ako veľtok v hlavnom meste a jeho brehy, sa zatiaľ nepodarilo rozumne „skrotiť“ pre ľudí – Bratislavčanov i návštevníkov mesta. A aj zato málo (nábrežie Eurovea) mešťania vďačia súkromným peniazom. Väčšia časť prístupného a sprístupniteľného nábrežia leží prakticky ladom, až na malý úsek Rázusovho nábrežia, kde ale v minulosti došlo len k pokusu o riešenie. Aj to len vďaka výstavbe protipovodňovej hrádze, pričom nový múr nešikovne zakryl, oddychujúcim na lavičkách, výhľad na rieku...

Na Dunaji nefunguje kedysi populárny Propeler, rieka sa nevyužíva na MHD, nemáme promenádnu lávku cez veľtok, ktorá by prirodzene spájala promenádne nábrežia. Najnovšie si chodci zavadzajú s cyklistami na Starom moste. Chýbajú prístavné parkoviská – móla, pre súkromné loďky. Zlý je aj stav chodníkov pri Dunaji a v katastrofálnom stave je Dvořákovo nábrežie. O návrat života na nábrežie sa pred rokmi „snažili“ prvé lastovičky v podobe bufetov pri a na Dunaji (i na pontónoch), no išlo a zväčša aj ide o nekoncepčné a náhodné riešenia. Všetko na nábreží, čo je pod správou mestskej samosprávy, či štátu, chátra. Schátral i cyklistický chodník od Nového mosta po River Park a od PKO po Most Lafranconi. Chátra Tyršovo nábrežie, či Aušpic. Len vďaka súkromnému investorovi je na petržalskej strane pláž s atrakciami....

Dnes už nemoderná a zastaraná je aj budova Osobného prístavu a zásadný je aj rozdiel v kvalite nábrežia na území od osobného prístavu až po Starý most, v porovnaní. s nábrežnou časťou pri  Eurovei. O Dvořákovom nábreží, - „území nikoho“ ani nehovoriac. Podobne je zlé a zanedbané prostredie aj v okolí PKO. Ďalším negatívom je aj časť dunajského nábrežia od Osobného prístavu až, povedzme, po tunel. Nábrežie je „oddelené“ frekventovanou štvorpruhovou komunikáciou. Ide o bariéru, pre chodcov i cyklistov neraz problematicky prekonateľnú - cez biedne riešené priechody pre chodcov so semaformi, alebo aj bez nich (pri národnom múzeu na Vajanského nábreží). Je to zlý signál nielen pre turistov, ktorí prichádzajú k Dunaju, ale aj komplikácia pre prichádzajúcich z lodí.

Realita uplynulých rokov ukazuje, že významné investície do rozvoja dunajského nábrežia z verejných zdrojov sú ťažko predstaviteľné. To ale neznamená, že by samosprávy mali rezignovať.  Zapojenie súkromného sektora, nastavenie jasných kritérií a mantinelov, je potrebným a nevyhnutným predpokladom vstupu súkromných peňazí, pri rešpektovaní potrieb zainteresovaných a nevyhnutnosti zachovania prístupu verejnosti k rieke. Mesto má ale aj potenciál nato aby hľadalo a uskutočnilo aj drobné, užitočné a praktické riešenia. Aby hľadalo peniaze z rôznych zdrojov na obnovu chátrajúcich vecí a na realizáciu drobných nápadov. Je potrebné prejsť od slov a plánov k činom. Len potrebujeme vedieť čo chceme. A peniaze sa potom určite nájdu. Napokon, nie je to všetko len o nich, že?


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?